Svetadiely
Svetadiely
Svetadiel je tradičné označenie istých častí súše planéty Zem na základe historického, kultúrneho a spoločenského hľadiska. Svetadielmi sú Európa, Ázia, Amerika, Afrika, Austrália aAntarktída.
Afrika
Afrika je druhý najväčší a druhý najľudnatejší
svetadiel - v oboch prípadoch po Ázii. S približne 30 570 000 km² (vrátane okolitých ostrovov) zaberá 6,0% zemského povrchu a 20,4% zemskej súše. 900 miliónov obyvateľov (2005) v 61 štátoch a závislých územiach tvorí viac ako 12 % svetovej populácie.
Amerika
Amerika je súhrnné označenie pre kontinenty
Severná Amerika a Južná Amerika, ktoré sú prepojené úzkym pruhom zeme, ktorý sa často označuje ako Stredná Amerika. Amerika leží medzi Tichým oceánom na západe a Atlantickým oceánom na východe. Je to jeden zosvetadielov. Krištof Kolumbus síce Ameriku objavil, no je pomenovaná po objaviteľovi Amerigovi Vespucim, ktorý preskúmal veľkú časť jej pobrežia.
Amerika zaberá 8,3% celkového povrchu Zeme, 28,4% súše a žije tu 14% obyvateľstva Zeme.
Pojmom Amerika sa často nesprávne označuje štát v Severnej Amerike, Spojené štáty americké.
Ázia
Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť euroázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 43,82 mil. km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom. Hranica s Európou a Áziou prebieha po východnom úpätí pohoria Ural, po rieke Emba, severným pobrežím Kaspického mora, Kumsko-Manyčskou zníženinou, Azovským morom, Kerčským prielivom, Čiernym morom, Bosporom,Marmarským morom, Dardanelami, Egejským morom, východnou Suezskou šijou,Červeným morom a prielivom Bab-al-Mandab. V Ázii, ktorá je značne členitá, sa vyvíjala spoločenská organizácia síce nerovnomerne, ale - v porovnaní s inými kontinentami sveta - omnoho rýchlejšie. Najmä v oblastiach Prednej Ázie (Chetiti), Strednej Ázie (v povodí Eufratu a Tigrisu) a na Ďalekom východe (India, Čína, Japonsko). V 3. tisícročí pred Kr. vznikali prvé civilizácie na Strednom východe, v 20. storočí pred Kr. sa vytvárala civilizácia v Číne a Indii.
Ázia predstavuje jednu z hlavných kolísok ľudstva vôbec a mongoloidnej rasy zvlášť.
Geografické rekordy:
- Rozloha: 44 413 000 km²
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 6 440 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 9 650 km
- Najsevernejší bod: Arktický mys, Rusko (81° 12' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Bozcaada, Turecko (26° 02' východnej dĺžky)
- Najvýchodnejší bod: Dežňovov mys, Rusko (169° 40' západnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: Pulau Pamana, Indonézia (0° 11' južnej šírky)
- Najvyšší bod: Mount Everest, Čínska ľudová republika/Nepál (8 848 m)
- Najnižší bod: Mŕtve more, Izrael/Jordánsko (392 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Tirat Tsvi, Izrael (54 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Ojmiakon, Ruská federácia (-71,2 °C)
- Najväčšie jazero: Kaspické more (371 000 km²)
- Prevažné náboženstvo Islam
Európa
Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta.
Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo. Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a iné.
Geografické rekordy:
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
- Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky) Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: Gávdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
- Najvyšší bod: Elbrus, Rusko (5 642 m)
- Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (50 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (-55 °C)
- Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)
Austrália a oceánia
Austrália a Oceánia alebo zriedka Austronézia (alebo nepresne Oceánia alebo nepresneAustrália) je svetadiel pozostávajúci z toho, čo sa v alternatívnych deleniach označuje ako svetadiely
Austrália a Oceánia. Je to (aj spolu s Oceániou) plochou najmenší svetadiel.
Je to zemepisný a kultúrny celok, ktorý sa rozkladá v Tichom oceáne. Pojem bol vytvorený skôr z politických a iných dôvodov, lebo tektonicky Austrália tvorí samostatný kontinent.
Iné podrobnosti pozri pod Austrália (svetadiel) a Oceánia (ostrovy).
Geografické rekordy:
- Rozloha: 8,9 mil. km²
- Počet obyvateľov: 35,0 miliónov
- Hustota obyvateľstva: 3,9 obyv. na km²
- Priemerná výška: 340 m n.m.
- Najvyšší vrchol: Puncak Jaya, Nová Guinea, Indonézia, 5 030 m n.m.
- Najväčšia rieka: Murray, Austrália, dĺžka 3 370 km
- Najväčšie jazero: Eyre, Austrália, 9 500 km²
-
Najväčšie štáty, rozloha:
- Austrália 7 682 557 km²
- Papua-Nová Guinea 462 840 km²
- Nový Zéland 270 534 km²
- Najväčie mestá (obyvateľov):
Polárne oblasti
Polárne oblasti sú oblasti Zeme v okolí pólov. Na severe je to severný polárny kruh, na juhu južný polárny kruh. Sú charakterizované polárnym podnebím, extrémne nízkymi teplotami, silným zaľadnením a extrémnymi rozdielmi v trvaní dňa od 24 hodín počas polárneho leta až po permanentnú tmu počas polárnej noci.